SPEVOKOL

Umenie jednať s dospievajúcimi

6. časť - Redukujúci prístup k druhým


Milí priatelia, hlavne dospelí,  máte niekedy pocit, že dospievajúci ľudia vás len využívajú a zneužívajú vašu dobrotu? Poďme sa pozrieť na to, prečo to tak je.

 

V niektorých situáciách sa dospelí cítia napádaní, zraňovaní a hnevajú sa, keď si uvedomia, že ich dospievajúci zneužívajú alebo nimi manipulujú. Tento postoj, spočívajúci v tom, že sa na druhého obracajú, len keď ho potrebujú, ale akonáhle takú potrebu nemajú, ako by pre nich neexistoval, je u dospievajúcich častý, i keď si ho vždy neuvedomujú.

 

Eliška (14 rokov) už svojich rodičov nezdraví. Nepovie im dobrý deň ani dobrý večer a na ich pozdrav tiež neodpovedá. Na veľké prekvapenie jej otca ho raz v nedeľu ráno prišla pozdraviť a dať mu pusu, ako to robievala, keď bola mladšia. Otec pocítil určité uspokojenie a dal jej to najavo. Neskôr v priebehu dopoludnia dievča otca poprosilo, či by pre ňu niečo neurobil. Chcela, aby ju autom zaviezol k jednému kamarátovi, ktorý býval dosť ďaleko, a zájsť tam autom bolo najjednoduchšie. Otec ju odviezol a večer pre ňu zašiel. Večer, keď šli spať, už zase pre Elišku akoby neexistoval.

 

Eliška vie, že jej otec si potrpí na dodržiavanie pravidiel slušnosti. Keď ich aj sama zachováva v prípade ostatných členov rodiny, svojich rodičov nezdraví. Tí jej správanie nechápu a vysvetľujú si ho negatívne. V tejto veci medzi nimi existuje určité emocionálne napätie, ktoré narušuje ich vzájomné vzťahy. Keď Eliška toto napätie odstránila, mohla sa s otcom dohovoriť. Tým preukázala, že keď ho potrebuje, dokonale ovláda pravidlá úspešného dorozumievania. Avšak momentálne si neuvedomuje, že tým v rodičoch voči sebe posilňuje nepriateľský postoj a nedôveru. Pravdepodobne si z tejto skúsenosti vezme ponaučenie. V tomto prípade sa nejedná nutne o snahu manipulovať. Od začiatku dospievania už nemôžu mať chlapci a dievčatá k rodičom rovnako blízko, čo platí i pre citové prejavy voči nim.

 

Pubertou sa vymaže fyziologická sexuálna odlišnosť oddeľujúca dospievajúcich od ich rodičov. Dospievajúci sa často vyhýbajú telesnému a niekedy i priestorovému kontaktu s rodičmi. Eliška sa odmieta k rodičom priblížiť a pobozkať ich. Niektorí dospievajúci hovoria, že ich matka rozčuľuje, keď ich o niečo žiada príliš často. Už nechcú s rodičmi stolovať, iní už dokonca ani nevydržia byť s otcom alebo matkou v jednej miestnosti.

 

Fyzická prítomnosť rodičov sa teda stáva zdrojom napätia a podráždenia. Čím bližšie majú rodičia k svojim dospievajúcim a čím viac sú nimi milovaní, tým je táto ťažkosť väčšia, zatiaľ čím majú rodičia bližšie k dieťaťu v detstve, tým väčší pokoj a posilu to pre nich znamená teraz. Tento opačný efekt rodičovskej blízkosti začínajúc dospievaním rodičov znepokojuje, pretože sa bez ohľadu na vek svojich deti vždy domnievajú, že pre nich predstavujú bezpečie, upokojenie, dôveryhodnosť a ochranu. Dospievajúcich núti ich nepokoj k zaujatiu fyzického odstupu od rodičov, ale ich prianie sa týka hlavne psychického rozchodu. Chcú sa od rodičov odlíšiť a osamostatniť, ale zo strany brániaceho sa tela cítia, že svojich rodičov ešte potrebujú, a preto si neuvedomujú paradoxnú povahu svojho priania.

 

Nabudúce si povieme o tom, ako dospievajúci skúšajú dospelých.

 

 

 

 

Žádné komentáře