SPEVOKOL

Umenie jednať s dospievajúcimi

5. časť - Komunikácia prostredníctvom jednania


Milí priatelia, v minulej časti sme si povedali, že mladý človek okrem slovného vyjadrovania používa aj ďalšie spôsoby komunikácie, napríklad reč tela, alebo tým, ako jedná. Dnes sa bližšie pozrieme na komunikáciu prostredníctvom jednania.

 

Dospievajúci často komunikujú pomocou svojho tela, kladú otázky alebo vyjadrujú súhlas svojimi postojmi a správaním, predsa však očakávajú, že im dospelí odpovedia na úrovni slov. Spôsoby tohto neslovného komunikovania zo strany dospievajúcich sa prejavujú na ich obliekaní, účese, správaní alebo v sťažnostiach na ťažkosti somatického charakteru (únava, strach, že má nejaké závažné ochorenie, bolesti súvisiace so životne dôležitým orgánom, ale bez zvláštnych klinických príznakov).  

 

Mladý človek si zvyká na svoje meniace sa telo, ktoré sa od puberty stáva privilegovaným nástrojom dorozumievania s druhými ľuďmi. Postupné telesné zmeny, ktoré dospievajúci prekonáva bez toho, aby mal na ne vplyv, ho môžu znepokojovať a rozrušovať. Preto svoje telo, ktoré prudkým tempom prekonáva všetky tieto zmeny, bude musieť prijať a učiť sa zvládať napätie, nové citové dráždenia, najmä sexuálne podnety. Nie vždy sa mu však musí dariť tieto zmeny zvládať. Jeho nepokoj sa potom prejavuje zmenami v správaní, ktoré je aj pre neho nové a ktorému sa snaží porozumieť, ale tiež novo zažívanými pocitmi pochybnosti, nepokoja alebo neistoty voči svojmu vlastnému telu, obrazu a tvári (Je toto telo jeho, alebo ešte patrí jeho rodičom? Môže si s ním robiť, čo chce? Unikne smrti a chátraniu? Patrí obraz, ktorý vidí v zrkadle, naozaj jemu? Kto je? Je ako ostatní?). Dospievajúci sa bude snažiť odpovedať na tieto otázky činmi, prostredníctvom rizikového správania (často sa tak vystaví nebezpečenstvu, ktoré je oceňované skupinou, ku ktorej dospievajúci patrí, najmä v prípade rôznych priestupkov alebo aj trestného konania). Týmito spôsobmi správania získava sám alebo v skupine neprimerané (a niekedy bolestné) skúsenosti, pri ktorých zažíva emócie, nové pocity, sám sa stáva terčom svojich agresívnych impulzov (ohrozuje svoje telo, keď konzumuje toxické výrobky, spôsobuje si zranenia pri športovej činnosti a pod., alebo silno stimuluje svoje zmysly, napríklad sluch, keď počúva príliš hlasne hudbu), skúma krajné možnosti prekračovaním zákazov a pravidiel, a napokon sa vymaňuje z pasivity alebo vplyvu rodičov.

Počas letného tábora sa v skupine chlapcov a dievčat spontánne utvorilo mnoho dvojíc. Dospievajúci dávali prednosť svojim milostným vzťahom pred bežnými záležitosťami táborového života a spôsobovali tak vedúcim organizačné problémy.

 

V inom tábore opakovali dospievajúci na každom stretnutí, že jedna ich kamarátka spí so všetkými chlapcami.

 

Telo sa stáva súčasne miestom reči i spôsobom vyjadrovania. Tento typ dorozumievania je častý u skupín, ktoré majú na starosti vedúci alebo staršie osoby. V oboch týchto situáciách sa dospievajúci chlapci a dievčatá vedúcich, ktorých majú okolo seba, explicitne na nič nepýtajú. Pritom sa tu jasne jedná o interaktívne dorozumievanie, ktoré si vedúci tábora rýchlo uvedomili a rozšifrovali.

 

Vedúci zorganizovali besedy s dospievajúcimi oboch skupín. V prvom tábore sa zamerali na ťažkosti vyplývajúce z citových vzťahov, ktoré výrazným spôsobom vybočujú z aktivít tábora, a tak odpovedali na jednu otázku vyslovenú prostredníctvom jednania dospievajúcich: „Ako usmerňovať vzťahy medzi chlapcami a dievčatami?“ V druhom tábore oznámili dospievajúcim, že započuli ich poznámky alebo výzvu týkajúcu sa sexuality. Tieto cielené debaty v oboch prípadoch vyústili v širšiu diskusiu na tému lásky, tela, priateľstva, dobrovoľného prerušenia tehotenstva a pod.

 

Potreba odpovedať slovne dospievajúcim, ktorí komunikujú prostredníctvom jednania: úvahová diskusia

 

1.      K debate pozvite každého dospievajúceho zvlášť.

2.      Nesnažte sa dosiahnuť okamžitý účinok. Zmyslom nie je ihneď vyriešiť problém, ktorý vyvolal debatu; pristupujte k problému bez náhlenia a zo všeobecnejšieho pohľadu. Cieľom takejto diskusie je dať podnet k individuálnemu zamysleniu, nie prevýchova alebo normalizácia.

3.      Diskusiu zahájte spôsobom, ktorý je pre jej účastníkov príjemný. Vychádzajte pokiaľ možno z nejakého krátkeho dokumentu, ktorý zapôsobí na city mladistvých, napríklad z pesničky, obrázkov a pod.

4.      Zmierte sa s tým, že sa bránia vstúpiť do debaty z obavy z posmechu, odmietnutia, provokácie, pasivity atď. Berte ohľady na ich postoje a na to, čo hovoria. Nereagujte emocionálne (podráždene a pod.).

5.      Zaujímajte sa o všetko, čo hovoria, bez toho, aby ste vynášali hodnotiace súdy; vracajte im otázky a neodpovedajte za nich.

6.      Urobte z nich aktérov debaty - dovoľte im medzi sebou diskutovať a podávať návrhy.

 

 

 

 

Žádné komentáře