SPEVOKOL

Umenie jednať s dospievajúcimi

4. časť - Prispôsobiť sa v záujme dorozumenia


Milí priatelia, aj tento raz budeme pokračovať v našej rubrike o jednaní s dospievajúcimi.

 

Ako určite viete, osoby, ktoré sú v styku s mladými, reagujú rôzne podľa toho, s akými mladými sa stretávajú. Možno si pritom všimnúť, že rodičia či učitelia, ktorí obtiažne vychádzajú s vlastnými deťmi alebo žiakmi, budú mať tendenciu pozerať na mladých ľudí tejto vekovej kategórie negatívne. Reakcie a správanie dospievajúcich sa líšia prípad od prípadu. Neexistuje jeden typický profil adolescenta (dospievajúceho), rovnako ako neexistuje jediná forma dospievania. Aj na rôzne postoje a správanie vplývajú mnohé faktory - momentálna situácia, vek dospievajúceho, sociálna skupina, ku ktorej mladý človek patrí, jeho školská dochádzka, a tiež stupeň rodinnej, školskej i spoločenskej tolerancie voči prejavom správania typického pre tento vek.   

 

Ako sa dorozumieva dospievajúci - slovné a neslovné dorozumievanie

Každý dospievajúci má svoj zvláštny spôsob jednania s druhými ľuďmi, ktorý sa líši od informačnej komunikácie dospelých. Rozlišujeme slovnéneslovné dorozumievanie. Mladý človek, ak chce reagovať na to, čo hovoria iní ľudia, riadi sa svojimi dojmami, pocitmi a tým, čo ho práve napadne alebo o čom je presvedčený. Pozrime sa na konkrétny prípad:

 

Petrova matka príde neskoro domov, v rukách tašky s nákupom. Ešte nie je prestretý stôl na večeru.  Padá únavou a podráždene kričí cez celý byt smerom k mladému mužovi: „Peter, poď prestrieť, budeme večerať!“ Syn rovnakým tónom odpovie: „Nemám čas, opakujem si na skúšku!“ Matka mu rovnakým krikom pripomína, že tento raz je rada na ňom. Mladík sa pred ňu postaví a s nahnevaným výrazom v tvári jej hovorí: „Ja nemám na práci len toto! Prečo to chceš vždy len odo mňa? Pokiaľ viem, mám ešte sestru!“ Matku Petrovo uvažovanie prekvapí a prudko mu skočí do reči: „Tak dosť! Buď ticho a poslúchni!“

 

Rovnako tak ako každý, je i dospievajúci obzvlášť citlivý na spôsob, akým sa s ním jedná. Veľmi ostro vníma emócie a pocity toho, kto s ním hovorí. Tie ho môžu rýchlo strhnúť a ešte umocniť jeho vlastné reakcie. Slovné i neslovné vyjadrovanie sa u dospievajúceho neustále mieša s jeho emóciami, pocitmi, túžbami, podráždením a pod. Vyjadruje sa tiež telom prostredníctvom gestikulácie a mimiky, intonácie, postojov atď. Tak svojho protivníka ľahko prekvapí alebo vyvedie z rovnováhy nečakanými reakciami. To je prípad Petrovej matky, ktorá nepredpokladala synovu záverečnú otázku, ktorú rázne prerušila.

Dospievajúci so svojím protivníkom nehovorí len o objektívnom obsahu toho, čo mu bolo povedané (v uvedenom príklade - o príprave stola). Môže odpovedať na inej úrovni a komunikáciu otočiť iným smerom. To je možno jeden z významov Petrovej prvej odpovede matke. Petrovo odmietnutie sa netýkalo toho, čo sa po ňom žiadalo urobiť, ale príkazu, ktorý dostal, alebo tiež emócií, ktoré dala jeho matka najavo. Odmietol agresivitu jej intonácie, ktorá sa ho dotkla a ktorú nedokázal zniesť.

 

Mnohoznačnosť vzájomného dorozumievania

Okrem slovného vyjadrovania používa mladý človek aj ďalšie spôsoby komunikácie, napríklad reč tela, ktoré môžu byť navyše zakódované. Peter v uvedenom príklade používa slovné reakcie, aby vyjadril, čo cíti a čo ho trápi, to znamená hlboké podráždenie voči sestre a možno tiež voči matke. Má pocit, že sa na neho matka príliš často obracia, že je mu príliš nablízku.

Tieto reakcie nebývajú vždy myslené doslova, ale mávajú skrytý význam. Dospelý musí dešifrovať tieto skryté významy, pretože mladý človek občas rozpráva a ani si neuvedomuje význam toho, čo hovorí. Ak sa má dospelý týmto významom priblížiť, musí v sebe túto reč „spracovať“. Pritom nie je vždy nutné priamo sa zverovať dospievajúcemu so svojimi zisteniami.

Keď si reakcie či výroky dospievajúcich navzájom odporujú, máme sklon si myslieť, že sa nás snažia vyprovokovať. Avšak tieto protichodné reakcie sa občas netýkajú jednej a tej istej veci. Objasňuje to nasledujúci príklad:

 

Janka odmietla ísť s matkou navštíviť babičku. Matka však naliehala, a aj keď Janka reptala, nakoniec s ňou k babičke predsa len išla. Neskôr pred odchodom od babičky Janka matke povedala, že je rada, že za babičkou zašla.

 

Dievča vyjadruje striedavo nechuť a chuť stretnúť sa s babičkou. Avšak jej reakcia obsahuje ešte aj ďalší význam. Jej odmietavý postoj sa nevzťahuje k babičke, ale k matke. Predmet komunikácie nebol u dievčaťa a matky totožný. Janka vlastne neodmietala navštíviť babičku, ale vyhovieť matkinej žiadosti.

 

Je potrebné hľadanie interakcie (vzájomného pôsobenia) medzi dospelými a dospievajúcimi. Uvedomiť si pritom musíme toto: Dospievajúci sa správa paradoxne v tom, že uteká zo vzťahu s rodičmi alebo učiteľmi, pretože si myslí, že sa bez nich dokáže zaobísť, ale súčasne s nimi vyhľadáva spojenie. Pôsobí dojmom, že im nemá čo povedať, že im vôbec nič nechce hovoriť, pritom však s nimi komunikuje inak - tým, ako jedná, prostredníctvom tela alebo tohto vzťahu.

Prajem vám všetkým veľa trpezlivosti pri objavovaní toho, čo si naši dospievajúci skutočne myslia a čo cítia J Je to náročné, ale je to jedna z ciest k zlepšeniu vzájomnej komunikácie. Nepočúvajme ich len ušami, ale aj očami, no najmä srdcom!

 

 

 

 

Žádné komentáře