SPEVOKOL

Umenie jednať s dospievajúcimi

3. časť - Náš postoj k dospievajúcim


Dnes si povieme niečo o tom, že je dôležité prestať považovať dospievajúceho človeka za dieťa a ako si udržať správny odstup pri komunikácii s ním.

 

 

Prestať robiť z dospievajúceho dieťa

Spôsobu, ako s mladým človekom rozprávame, nevenujeme vždy dostatočnú pozornosť. Stále od neho očakávame to isté, ako keď bol malým dieťaťom. Dospievajúcich sa obzvlášť dotýkajú slovné prejavy, v ktorých z nich neustále robíme malé deti, alebo im vnucujeme vzťahy, v ktorých sa cítia byť ovládaní. Sú veľmi citliví na spôsob, akým s nimi jednáme.

Medzi dospelými a mladými existuje kultúrny rozdiel v postojoch, záujmoch, správaní a súčasne aj v psychických procesoch. Uznanie týchto odlišností a rozdielov medzi generáciami spočíva v pestovaní tolerancie. Podstatou tolerancie je uznanie spôsobu myslenia a správania blížneho, ak sa líši od toho, ktorý je vlastný nám. Keď berieme dospievajúcich takých, akí sú, priznávame im odlišnosť, ktorá nás navzájom rozdeľuje.

Avšak brať mladých takých, akí sú, ešte neznamená so všetkým súhlasiť, ani zatvárať oči pred tým, čo je podľa nás v rozpore s našimi ideálmi alebo uznávanými hodnotami. Keď nesúhlasíme s niektorými ich postojmi, správaním alebo názormi, musíme vyjadriť svoj nesúhlas, pokojne a bez náhlenia ho vysvetliť a dať im čas na to, aby mohli pristúpiť k zmene svojho pôvodného názoru alebo správania. Musíme teda tolerovať, že nezmenia okamžite svoj spôsob bytia.

Tolerancia je náročná, utvára sa postupne a tak, že sa učíme zaujímať vhodný odstup od dospievajúceho - jeho spôsoby správania ani celkom neodmietame, ale ani bezvýhradne neprijímame.

 

Ako si v budúcnosti uľahčiť komunikáciu s dospievajúcim

1.      Nezabudnite ho pozdraviť, keď sa na neho obraciate v tento deň po prvýkrát.

2.      Opustite pomaly prezývky, ktoré ste mu dávali, keď bol malý.

3.      Keď ho chcete o niečo požiadať, voľte skôr opytovaciu formu (Nehovorte: „Umy riad!“ ale „Mohol by si prosím umyť riad?“).

4.      Vyhýbajte sa tomu, aby ste mu dávali príkazy, používali rozkazovací spôsob, agresívne výrazy alebo aby ste kričali.

5.      Obracajte sa na neho čo najpokojnejšie.

6.      Nebuďte ani príliš prívetiví, ale ani príliš ľahostajní.

7.      Nevyžadujte, aby vašim požiadavkám okamžite vyhovel. Nechajte mu možnosť diskutovať, zvažovať a voliť si.

8.      Nečakajte, že slovne uzná, že vy máte pravdu a on sa mýli.

9.      Zmierte sa s tým, že toho o ňom budete vedieť s pribúdajúcim vekom čím ďalej, tým menej.

 

 

Mať odstup

Základom zaujatia dobrého odstupu je samostatnosť, ktorú bude dospievajúci postupne nadobúdať. Keď deti dospievajú, ich vzťahy s rodičmi sa menia pozvoľna, ale pritom radikálnym spôsobom - rodičia už nemajú úplný prehľad o tom, čo mladý človek robí a čo sa v ňom odohráva. Budú sa učiť vedieť o svojom dospievajúcom stále menej a tiež sa s ním budú čím ďalej, tým menej vídať.

 

Príliš malý odstup od dospievajúceho         Príliš veľký odstup

- neprijímať od dospievajúceho nič,                - byť úplne ľahostajný

alebo od neho prijímať všetko

- celkom sa mu prispôsobovať                        - nijako sa mu neprispôsobovať

- príliš sa ho vypytovať                                   - vôbec na nič sa ho nepýtať

- nedokázať mu ponechať voľnosť                 - dať mu voľnosť príliš skoro alebo okamžite

- chcieť o ňom všetko vedieť                           - nechcieť o ňom vedieť nič

- nezniesť, keď sa na neho musí čakať           - nikdy na neho nečakať

- nedokázať bez neho žiť                               - nestarať sa o neho

 

Rodičia si musia postupne zvyknúť na to, že ich dospievajúce dieťa má už svoj vlastný život, tajomstvá, čisto osobné aktivity, priateľov, ktorých rodičia nepoznajú. Musia sa naučiť čakať na svoje dieťa bez toho, aby sa o neho strachovali alebo si živo predstavovali, čo všetko sa mohlo stať, keď sa neskoro vracia domov. A napokon si musia zvyknúť znášať jeho častú neprítomnosť, učiť sa bez neho žiť a umožniť mu, aby bez nich dokázal žiť aj on.

 

 

 

 

 

Žádné komentáře