SPEVOKOL

Umenie jednať s dospievajúcimi

1. časť - Vytvoriť podmienky pre dobrú komunikáciu

 

Komunikácia je možná, ale...

nie jednoduchá. Existujú však určité podmienky, ktoré nám môžu pomôcť k uspokojivej komunikácii. Dorozumievanie medzi rodičom a dospievajúcim alebo medzi učiteľom a žiakom závisí od mnohých faktorov.

Či to, čo chceme dospievajúcemu človeku povedať, bude mať účinok alebo nie, ovplyvňuje v prvom rade to, aký vzťah majú medzi sebou dospelý a dospievajúci pred touto výmenou názorov, informácií a pod. Ak medzi nimi existuje konflikt, môže to ich komunikáciu narušovať. Preto kým sa tento konflikt neurovná a nedôjde k zmiereniu, je možné že ďalšia snaha o komunikáciu bude v dospievajúcom len stupňovať jeho vzdor. Ak si však dospievajúce dieťa svojho rodiča či iného dospelého váži, pokúsi sa alebo dokáže byť psychicky pripravené vypočuť si to, čo sa mu rodič alebo učiteľ snaží povedať, a potom to použiť.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý vedie k úspešnej či neúspešnej komunikácii, je reakcia dospelých na reakcie dospievajúcich. Pozrime sa na konkrétny príklad:

 

Alenina matka zisťuje, že kvalita jej dorozumievania s dcérou sa neustále mení. Dievča sa môže chovať nepriateľsky a bezbranne, alebo môže byť výrečné a roztomilé. Keď prechádza okolo matky, dokáže ju ignorovať, alebo ju naopak v náhlom návale nežnosti objať. Alena tiež môže odmietnuť odpovedať na matkine otázky a oboriť sa na ňu: „Do toho ti nič nie je!“ Alebo k nej o niekoľko hodín neskôr sama od seba prísť a zverovať sa jej s veľmi osobnými vecami bez toho, aby sa ju matka sama na čokoľvek vypytovala.

 

Alenina matka býva podobne ako iní rodičia prekvapená premenlivosťou dcériných reakcií, prechádzajúcich chvíľkami z extrému do extrému. Preto niet divu, že dospelí z toho bývajú často podráždení, unavení, prekvapení... Aby prekonali túto prirodzenú námahu, musia vyvinúť skutočné úsilie. Keď sa dospelí naučia nenechať sa vyviesť z miery postojmi, emóciami a prehnaným správaním sa dospievajúcich (ich výčitkami, urážkami, nezdvorilosťou, nárokmi a pod.), podajú týmto mladým ľuďom obraz rodiča alebo učiteľa iného, než sú oni, ktorý je schopný zvládať svoje reakcie. Takíto dospelí sa dokážu s dospievajúcimi pohotovo dorozumievať, v pokoji im vymedzia hranice, ktoré nemožno prekročiť, a ich dôveryhodnosť v očiach mladých stúpne. Skúsme na tom popracovať a nenechať sa tak ľahko vyviesť z miery.

 

Myslím, že nateraz by to stačilo. Veď na vylepšovaní komunikácie treba pracovať postupne. Hlavne treba chcieť. No a na záver vám ponúkam prvé rady pre komunikáciu s dospievajúcimi, ktoré by sme nemali brať na ľahkú váhu. Ak sa teda dospievajúci snaží s vami slovne komunikovať, skúste dbať na toto:

1.      Pozorne a prívetivo ho vypočujte, i keby vás to malo stáť veľa úsilia. Nechajte ho rozprávať. Možno práve nahlas premýšľa a od vás očakáva len účasť. Možno sa chce najskôr počuť a byť vypočutý a až potom byť vedený.

2.      Obmedzte svoje neslovné reakcie (intonáciu, držanie tela, pohľady, a pod.), pretože dospievajúci sa na vás pozerá, a keď na vás spozoruje prekvapenie, podráždenie alebo nezáujem, môže prestať hovoriť.

3.      Neodsudzujte rázne ani príliš rýchlo to, čo hovorí. Neposmievajte sa mu. Najmä vtedy nie, ak počujete niečo, čo nezodpovedá vašim názorom, spôsobu uvažovania alebo vám to pripadá smiešne.

4.      Pokiaľ chce počuť váš názor, nevyužívajte to k tomu, aby ste mu robili „kázeň“. Opatrne vyjadrite svoju mienku.

5.      Nenúťte ho, aby s vaším názorom hneď súhlasil. Nechajte tomu čas. Neberte jeho závery a momentálne presvedčenie smrteľne vážne. Vďaka slovnej komunikácii s blízkymi ľuďmi budú mať možnosť sa vyvíjať.

 

Tak poďme sa spoločne učiť správnej komunikácii s dospievajúcimi. Možno práve na to mnohí čakajú. A vy, mladí priatelia, sa možno aj prostredníctvom uvedených prípadov naučíte spoznávať sami seba a možno sa aj sami v niečom nájdete a pochopíte, prečo niekedy reagujete tak, ako reagujete. Na dobrú komunikáciu s dospelými je potrebné aj vaše úsilie. V budúcej časti si povieme niečo o tom, či existuje ideálny dospievajúci, ako to je, keď dospievajúcich berieme stále ako deti, a ako to na nich vplýva, keď ich porovnávame s ich lepšími a šikovnejšími súrodencami či priateľmi.

 

 

 

 

Žádné komentáře